Zatiaľ čo islam stavia človeka do pozície „kalifa“ (ochrancu a správcu) zeme, ukladá mu hlbokú zodpovednosť voči všetkým ostatným živým tvorom vo vesmíre. Hoci je koncept práv zvierat v modernom svete relatívne novým fenoménom, islamská tradícia už pred 14 storočiami definovala zvieratá nielen ako „zdroje“, ale ako bytosti s právami, ktoré si zaslúžia rešpekt.
V islamskom myslení nie sú zvieratá bytosti bez duše, ktoré existujú pre svojvoľné využívanie ľuďmi. Naopak, rovnako ako ľudia, majú svoje vlastné spoločenské usporiadanie, jazyky a komunitné štruktúry. Svätý Korán odhaľuje túto skutočnosť s veľmi nápadnou univerzálnou perspektívou.
„Na zemi nechodí žiadne zviera a žiadny vták nelieta so svojimi dvoma krídlami bez toho, aby netvorili spoločenstvá (národy) ako vy. V Knihe sme nič nevynechali. Potom budú zhromaždení pred svojím Pánom.“ (Al-An’am, 38)
Tento verš ukazuje, že ekologická rovnováha a práva zvierat sú pod božskou zárukou. Porušenie práva zvieraťa v skutočnosti znamená obťažovanie práva „spoločenstva“ vytvoreného Alahom.
Podľa islamu má každá bytosť vo vesmíre jedinečný vzťah so Stvoriteľom. Zvieratá sú tiež súčasťou tohto duchovného ekosystému a pamätajú na Alaha v súlade so svojou vlastnou prirodzenosťou (povahou stvorenia).
„Nevidíš, že tí na nebesiach a na zemi, a vtáky s roztiahnutými krídlami, oslavujú Alaha? Každý pozná svoju modlitbu a svoje oslavovanie. Alah dobre vie, čo robia.“ (An-Nur, 41)
Táto perspektíva pozýva moslimov k hlbokej pokore voči prírode a zvieratám. Vták letiaci na oblohe alebo mravec kráčajúci po zemi sú súčasťou božskej spomienky a zaslúžia si úctu len z tohto dôvodu.
Zatiaľ čo Korán upozorňuje na výhody, ktoré zvieratá poskytujú ľudstvu, učí, že tento vzťah by nemal byť založený na vykorisťovaní, ale na vďačnosti a súcite.
„A On stvoril aj zvieratá. V nich je pre vás teplo (veci) a mnoho výhod. A niektoré z nich jete. Je v nich pre vás krása (a potešenie), keď ich večer privádzate domov a keď ich ráno vypúšťate.“ (An-Nahl, 5-6)
Výraz „krása a potešenie“ vo veršoch je celkom zarážajúci. Zvieratá nie sú len nástroje, z ktorých možno využiť ich mäso, mlieko alebo silu; sú to tiež estetické bytosti a spoločníci človeka na svete. Toto vedomie „dôvery“ dosiahlo svoj vrchol aj v praxi nášho proroka Mohameda (s.a.w.). Radostná zvesť o človeku, ktorému boli odpustené hriechy, pretože dal vodu smädnému psovi, alebo zákaz lovu zvierat pre potešenie (športový lov), sú základnými kameňmi tejto civilizácie súcitu.
Islam odstraňuje spravodlivosť z toho, aby bola len pojmom medzi ľuďmi, a rozširuje ju na všetky živé bytosti. Mučenie zvierat, ich preťažovanie prácou, udieranie do tváre alebo ich používanie ako terčov je v islame prísne zakázané. Posolstvo islamu o zvieratách je jasné: Zmilujte sa nad tými na zemi, aby sa Ten v nebi zmiloval nad vami. V tomto systéme viery nie je ochrana mraveniska alebo preukázanie náklonnosti vtákovi obyčajným dobrým skutkom, ale samotným získaním Stvoriteľovho potešenia.