Podľa islamskej viery ľudské práva nie sú pravidlá, ktoré sa menia v závislosti od doby alebo vlád. Tieto práva sú posvätné zverené hodnoty (amanah), ktoré Stvoriteľ udelil každému človeku od narodenia. Islam už pred 14 storočiami vyhlásil rovnosť celého ľudstva a to, že všetci ľudia majú nedotknuteľné práva.
V islame je každý človek hodný úcty len preto, že je „človek“. Rasa, jazyk, farba pleti ani sociálne postavenie nie sú dôvodom na nadradenosť. Nadradenosť spočíva iba v morálnej cnosti a vedomí zodpovednosti (taqwa).
„A veru sme poctili synov Adamových…“ (Súra Al-Isrá, 70) „Ó ľudia! Veru sme vás stvorili z muža a ženy a rozdelili sme vás na národy a kmene, aby ste sa spoznávali. Naozaj najctihodnejší z vás pred Alahom je ten, kto má voči Nemu najvyššie vedomie zodpovednosti…“ (Súra Al-Hudžurát, 13)
Život je najposvätnejší dar, ktorý Alah dal človeku. Zabitie jedného nevinného človeka sa rovná zničeniu celého ľudstva.
„…Kto zabije človeka — ak to nie je ako trest za vraždu alebo za šírenie skazy na zemi —, je to, akoby zabil všetkých ľudí. A kto zachráni jeden život, akoby zachránil život všetkých ľudí…“ (Súra Al-Má’idah, 32)
Islam plne rešpektuje slobodnú vôľu jednotlivca v otázkach viery. Nikto nemôže byť nútený veriť v nejaké náboženstvo alebo zmeniť svoje náboženstvo.
„V náboženstve niet donútenia…“ (Súra Al-Baqarah, 256) „Keby tvoj Pán chcel, všetci na zemi by spoločne uverili. Budeš ty snáď nútiť ľudí, aby sa stali veriacimi?“ (Súra Júnus, 99)
Spravodlivosť je najzákladnejším pilierom islamu. Ani hnev či nepriateľstvo voči určitej spoločnosti alebo osobe nemôže byť ospravedlnením pre odklon od spravodlivosti. Pred zákonom sú silní aj slabí rovní.
„Ó vy, ktorí veríte! Buďte vytrvalými obrancami spravodlivosti, svedkami pred Alahom. A nech vás nenávisť voči nejakému ľudu nedovedie k nespravodlivosti. Buďte spravodliví…“ (Súra Al-Má’idah, 8)
Majetok, vlastníctvo a práca každého jednotlivca získané povoleným (halal) spôsobom sú posvätné. Nikto nesmie uzurpovať práva iného ani vykorisťovať jeho prácu.
„Nezovierajte majetky jedni druhých nespravodlivo…“ (Súra Al-Baqarah, 188)
Islamský prístup k ľudským právam má víziu, ktorá stavia človeka do centra vesmíru a zameriava sa na jeho ochranu. Prorok Mohamed (mier s ním) zhrnul tieto zásady aj vo svojej Rozlúčkovej kázni (Wada’ Khutbah), pričom celému svetu vyhlásil, že ľudské životy, majetok a česť sú nedotknuteľné. Islam akceptuje ochranu spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti nielen ako právnu povinnosť, ale zároveň ako náboženský akt uctievania.
