Jednou z najdiskutovanejších tém na celom svete v súvislosti s islamom je postavenie žien v spoločnosti. V dnešných diskusiách sa často tvrdí, že islam odsuúva ženy do úzadia. Významná časť týchto hodnotení však pramení skôr z historických praktík alebo miestnych kultúr pripisovaných náboženstvu, než zo základných zdrojov islamu. Na zdravé posúdenie náboženstva je potrebné pozrieť sa na jeho základné texty. V prípade islamu sú týmito zdrojmi Korán a učenie proroka Mohameda. Pri skúmaní týchto textov sa ukazuje, že prístup islamu k ženám je často veľmi odlišný od vnímania prezentovaného na verejnosti.
V Arábii v 7. storočí, kde islam vznikol, bolo sociálne postavenie žien veľmi obmedzené. Ženy často nemali právo na dedičstvo, nebola im priznaná ekonomická nezávislosť a v niektorých prípadoch mohli manželské vzťahy obsahovať vážne nespravodlivosti. Korán do tohto prostredia priniesol ustanovenia upravujúce právne postavenie žien. Korán výslovne uvádza, že ženy dostanú podiel z dedičstva: „Mužom patrí podiel z toho, čo zanechali rodičia a blízki, a ženám patrí podiel…“ (Nisâ 4/7). Toto nariadenie predstavovalo dôležitú právnu zmenu vzhľadom na vtedajšiu spoločenskú štruktúru.
Podľa Koránu sú žena a muž stvorení z rovnakého pôvodu, pokiaľ ide o ľudskú hodnotu. „Ó ľudia! Bojte sa svojho Pána, ktorý vás stvoril z jedinej bytosti a z nej stvoril jej družku“ (Nisâ 4/1). Tento verš odhaľuje, že ontologická hodnota človeka sa nemení podľa pohlavia. V islame nie je nadradenosť spojená s pohlavím, ale s morálkou a zodpovednosťou. Korán vyjadruje tento princíp takto: „Naozaj, najváženejší z vás pred Alahom je ten, kto je voči Nemu najuvedomelejší“ (Hucurât 49/13).
V islamskom chápaní človeka sú si žena a muž rovní z hľadiska duchovnej zodpovednosti. V Koráne sa veriaci muži a veriace ženy spomínajú spoločne: „Veriaci muži a veriace ženy sú si navzájom spojencami; prikazujú dobro a zakazujú zlo“ (Tevbe 9/71). V inom verši sa uvádza, že veriaci muži a ženy dostanú rovnakú duchovnú odmenu: „Alah sľúbil veriacim mužom a veriacim ženám rajské záhrady, pod ktorými tečú rieky“ (Tevbe 9/72). Tento prístup ukazuje, že náboženské povinnosti a duchovné hodnoty nie sú obmedzené na pohlavie.
Pokiaľ ide o manželstvo, Korán zdôrazňuje princíp vzájomnej zodpovednosti a rešpektu. Korán uvádza, že manželia sú si navzájom prvkom dôvery a ochrany: „One sú odevom pre vás a vy ste odevom pre ne“ (Bakara 2/187). Tento výraz ukazuje, že manželstvo je založené na vzájomnej dôvere a blízkosti, nie na mocenskom vzťahu. Okrem toho Korán pripisuje veľký význam princípu spravodlivosti v manželstve a varuje pred polygamiou: „Ak sa bojíte, že nebudete môcť byť spravodliví, uspokojte sa s jednou“ (Nisâ 4/3).
Pokiaľ ide o postavenie žien v spoločnosti, Korán neukladá morálnu zodpovednosť len ženám. Princíp súkromia a morálneho správania je adresovaný najprv mužom: „Povedz veriacim mužom, nech sklopia zrak a chránia svoju dôstojnosť“ (Nur 24/30). Následne je rovnaký princíp vyjadrený aj pre ženy (Nur 24/31). Tento prístup ukazuje, že morálna zodpovednosť je spoločenským princípom.
Učenie proroka Mohameda tiež jasne zdôrazňuje dobré zaobchádzanie so ženami. Prorok povedal: „Najlepší z vás je ten, kto je najlepší k svojej manželke.“ Taktiež v inom hadíse odporučil milosrdenstvo voči ženám a osobitne žiadal dodržiavanie ich práv. V islamskej tradícii je postavenie matky tiež mimoriadne rešpektované. Keď sa proroka Mohameda pýtali, komu treba preukázať najviac dobra, trikrát odpovedal „tvojej matke“ a potom „tvojmu otcovi“. Toto rozprávanie ukazuje, ako vysoko sa cení úsilie a obetavosť v rodine.
V počiatočnom období islamu zohrávali ženy aktívnu úlohu nielen v rodine, ale aj v spoločenskom živote. Chadidža bola úspešná obchodníčka a v prvých rokoch islamu poskytovala dôležitú ekonomickú podporu. Áiša sa považuje za jeden z najdôležitejších zdrojov vedomostí v oblasti hadísov a práva. Tieto príklady ukazujú, že ženy v ranných obdobiach islamskej spoločnosti mohli zohrávať aktívnu úlohu vo vzdelávaní a tvorbe vedomostí.
Obmedzenia voči ženám, ktoré dnes vidíme v niektorých moslimských spoločnostiach, často nevyplývajú zo základného učenia náboženstva, ale z historických interpretácií alebo miestnych tradícií. Pri skúmaní princípov stanovených Koránom je žena definovaná ako jednotlivec, ktorý sa považuje za rovného mužovi v ľudskej hodnote, má ekonomické práva, duchovnú zodpovednosť a môže prispievať k spoločenskému životu.
Záverom možno povedať, že základné zdroje islamu vytvárajú rámec, ktorého cieľom je chrániť dôstojnosť a práva žien. Pri skúmaní Koránu a učenia proroka Mohameda je vidieť, že ženy nie sú znehodnocované, ale naopak, majú silné postavenie z hľadiska ľudskej dôstojnosti, rešpektovaného postavenia v rodine a spoločenskej zodpovednosti. Aby bolo možné správne posúdiť otázku žien v islame, je potrebné oddeliť princípy stanovené náboženskými textami od praktík, ktoré sa objavili v rôznych spoločnostiach v priebehu histórie. Keď sa urobí tento rozdiel, pochopíme, že islamské chápanie žien je často oveľa komplexnejšie a vyváženejšie, než sa predpokladá.